2. pracovné stretnutie

Zápisnica

z 2. pracovného stretnutia členov

Centra pre jazyky a jazykovú prax (Center for Language and Language Practices) – CLLP

zo dňa 14. 6. 2016, FF UMB v Banskej Bystrici

prítomní: doc. Bohušová, dr. Höhn, dr. Chomová, doc. Chovancová, doc. Jesenská, dr. Klimová, doc. Krško, M.A. Rosenbaum, prof. Schulze, dr. Štefaňáková, dr.Tuhárska, dr. Zemaníková, dr. Veselá

Program pracovného stretnutia:

CLLP – možnosti a perspektívy (Prof. Dr. Wolfgang Schulze)
Diskusia

K bodu 1:

V prvej časti stretnutia predstavil prof. Schulze prostredníctvom prezentácie s názvom How much Udi is Udi? Or: What do we describe when we describe a language? perspektívy skúmania a definovania pojmu jazyk, pričom zdôraznil kontrasty medzi rôznymi náhľadmi

external view = pohľad zvonka – ako vidí jazyk istej skupiny pozorovateľ nepatriaci do skupiny vs. internal view = pohľad zvnútra – ako vidí (vlastný) jazyk používateľ jazyka;
jazyk ako štruktúrny fenomén vs. jazyk ako narábanie s jazykom istej sociálnej skupiny.

Dotkol sa otázok definovania etnicity

na základe pohľadu zvnútra: nie (len) na báze jazyka, ale (aj) prostredníctvom spoločného kolektívneho základu (sociálne, kultúrne, ekonomické aspekty interpretácie sveta), história, regionálny kontext, inštitucionalizácia);
na základe pohľadu zvonka: identifikácia odlišného, špecifických „etnicky podmienených“ vzorcov správania.

Zdôraznil rozdiel medzi

pohľadom na jazyk zvnútra – jazyk ako súčasť sociálnych interaktívnych spôsobov správania; avšak predniesol ideu, že jazyk nie je nevyhnutným determinantom etnicity, hoci podporuje stabilizáciu konštruovania etnicity; zdôraznil aspekt moci a inštitucionalizácie – jazyk ako nástroj moci („Jazyk je dialekt s armádou a flotilou“ (Weinrich 1945, 13) [vl. preklad]);
pohľadom na jazyk zvonka – rôzne spoločenstvá môžu (!ale nemusia) vykazovať rozdiely v spôsobe komunikácie, a tieto rozdiely potom prípadne môžu byť etnicky príznakové.

Zhodnotil, že zhrňujúco možno skonštatovať:

jazyk neexistuje sám o sebe, len ako sociálne kontrolovaný spôsob konania ukotvený vo viac alebo menej kolektívnom systéme poznania;
dokumentovanie jazyka znamená dokumentovanie narábania s jazykom aký je (nie s jazykom, aký by mal byť [idealizovaná, zovšeobecnená predstava jazyka]);
jazyky sú zvyčajne ohrozené, pretože používatelia jazyka majú možnosť realizovať komunikáciu s ohľadom na „iný“ lingvistický systém poznania, ktorý nadobudli súbežne v procese osvojovania si jazyka;
otázka, ako uchopiť „jazyky“ zahŕňa pozorovanie stratégií narábania s jazykom.

Predstavil jazyk udínčina (prostredníctvom ktorého demonštroval možnosť konkretizácie vyššie uvedených ideí) tým, že

uviedol geografické a genealogické špecifiká týkajúce sa jazyka;
poukázal na vplyv kontaktu s inými jazykmi (stará iránčina, arménčina, gruzínčina, jazyk Azeri, ruština);
zdôraznil vzťah ku kaukazskej albánčine[1] (Caucasian Albanian) ako „predchodcovi“ udínčiny a politicky podporovanú ideu o zvýšení prestíže udínčiny poukázaním na túto spojitosť: kaukazská albánčina ako niečo jedinečné, jazyk objavený na palimpsestoch;
charakterizoval typické kultúrne črty vyznačujúce sa „mixtúrou“ rôznych vplyvov (napr. osvojovanie si jazyka – bilingvalizmus, multilingvalizmus, náboženstvo – kresťanstvo, sviatky – kresťanský vzor zaintegrovaný do islamského prostredia …);
poukázal na v praxi odpozorované miešanie udínčiny s inými jazykmi;
poukázal na lexikálne a morfologické paralely a rozdiely medzi udínčinou a jazykom Azeri;
predstavil pohľad na udínčinu zvnútra (prostredníctvom odpovede informantov):
- – Čo je pre teba [informant(i)] udínčina? – Jazyk, ktorý používam, keď hovorím s priateľmi. Táto informácia napovedá, že udínčinu možno vnímať skôr ako variétu závislú od používania jazyka (štylistický variant) a nie ako variétu závislú od používateľa jazyka (cf. Halliday/McIntosh/Strevens 1994: 87);
- – Ako vieš [informant], že tvoj kamarát hovorí udínsky? – Neviem…
pre determináciu udínčiny sa zdá byť podstatnou črta: lexikálne je úzko spätá s jazykom Azeri, gramaticky nesie predovšetkým vlastné črty (udínčiny).

Odvolávajúc sa na zdroj Karl Mannheim (1893-1947) rozlíšil dva typy vedomostí:

komunikatívne vedomosti (communicative knowledge): explicitný, reflexívny pohľad na jazyk (vieme, hovoríme „o“ [jazyku]), pohľad je viazaný na lexikálnu, idiomatickú rovinu, sčasti na fonetickú rovinu jazyka → tento pohľad hrá zásadnú úlohu v procese identifikácie charakteristických čŕt jazyka, resp. konkrétneho jazyka ako takého,
konjunktívne vedomosti (conjunctive knowledge): implicitný pohľad, pohľad na skúsenostnej báze spojený s bežným používaním jazyka, pohľad je viazaný skôr na gramatiku (ale nie odvodzovanie) → tento pohľad nehrá zásadnú úlohu v procese identifikácie charakteristických čŕt jazyka, resp. konkrétneho jazyka ako takého,
podobne na rovnakej báze: príklad Jenish (slajd 34) demonštruje morfologické paralely a lexikálnu osobitosť voči nemčine.

Zhrnul, že na otázku: v čom je ohrozená udínčina? možno hypoteticky odpovedať nasledovne:

(?) strata lexikálnych jednotiek neprislúchajúcich jazyku Azeri, ak je používaný štýl vyjadrovania prislúchajúci udínčine (inak povedané: nahrádzanie lexikálnych jednotiek neprislúchajúcich jazyku Azeri lexikálnymi jednotkami z jazyka Azeri) [zároveň sa vynára otázka, ktoré výrazy sú pôvodne udínske (ak berieme do úvahy vysoký počet starších výpožičiek napr. z iránčiny, arménčiny)],
(?) strata knojunktívnych vedomostí (conjunctive knowledge) udínskej gramatiky [zároveň treba poukázať na skutočnosť, že gramatický systém udínčiny je do značnej miery ovplyvnený kontaktom s inými jazykmi, a teda vzniká otázka, čo je vlastne gramatika udínčiny],
prispôsobovanie sa artikulačným tradíciám jazyka Azeri

Ozrejmil otázku jazykového „uvedomenia si“, resp. akcentáciu „dôležitosti“ udínčiny po roku 1989, ktorá vznikla:

propagáciou idey, že udínčina slúži ako dôkaz „albánskeho“ dedičstva (Albanian heritage) v Azerbajdžane
prispôsobením sa európskemu modelu deklarujúcemu jazyk ako identifikačný znak etnika (national / sub-national identity)
pretransformovanie konjunktívnych vedomostí (praxeologická báza) na komunikatívne vedomosti „o udínčine“
propagácia myšlienky, že udínčina je pôvodnou súčasťou, dedičstvom a prameň udínskej kultúry
propagácia prostredníctvom udínskych intelektuálov vo veľkých mestách → inštitucionalizácia „udínstva“

K bodu 2:

Po prezentácii Prof. Schulzeho nasledovala diskusia prítomných k rozličným aspektom odprezentovaného.

Dr. Tuhárska podala krátku informáciu o možnosti, ktorú ponúkla kolegyňa Mgr. Bachledová, predstaviť narábanie s CAT nástrojmi v rámci aktivít CLLP.

Najbližšie pracovné stretnutie členov CLLP je naplánované na september 2016.

V Banskej Bystrici, 14.6.2016

Vypracovala: Tuhárska

[1] !Nejde o balkánsku albánčinu ale o iný jazyk z oblasti Kaukazu, ktorý je považovaný za pôvodnejšiu formu udínčiny.

Materiál z 2. pracovného stretnutia na stiahnutie TU.